Gotický kostol sv. Juraja stojí na severozápadnom okraji obce, kde uprostred cintorína tvorí s okolitou prírodou veľmi krásny harmonický celok. Dispozične predstavuje kostol jednolodie so svätyňou a pristavenou vežou. Krátka loď kostola je takmer štvorcového pôdorysu a štvorcová je i svätyňa. Mohutná veža pred vchodom kostola sa nahor zužuje a len málo prevyšuje hrebeň strechy kostolnej lode. Veža je zakončená ihlanovitou strieškou. Kostol sv. Juraja bol postavený na prelome 15. a 16. storočia, v období neskorej gotiky. Najstaršia zachovaná písomná správa o tomto kostole sa nachádza v zlomku listiny z roku 1583 (Štátny archív v Bytči), v ktorom sa spomína neoprávnené odtrhnutie dediny Bytčice od trnovského kostola. Stará ľudová tradícia uvádza, že kostol sv. Juraja stál pôvodne v Bytčici a do Trnového bol prenesený. Začiatkom 17. storočia vlastnila richtárstvo v Trnovom rodina Trnovských, Judex Mikuláš Trnovský zadovážil v rokoch 1604 a 1606 dva veľké zvony pre trnovský kostol. Obidva renesančné zvony sa zachovali a v ich vážnom hlase ako by zaznievala žaloba nepokojných stáročí. Majú takéto nápisy: Váčší zvon - VERBVM DOMINI MANET IN ÆTERNVM (Pánovo slovo nech zaznieva naveky) ANNO 1604 NICOLAUS TRNOVSKY IUDEX F: C: Menší zvon - VERBVM DOMINI MANET IN ÆTERNVM ANNO 1606 NICO. TR. F. C. Kostol sv. Juraja neúprosne ohlodávaný zubom času a značne ošľahaný víchricami povstaní, čo sa prehnali koncom 17. a začiatkom 18. storočia severozápadným Slovenskom, si vyžiadali stále nové opravy. Roku 1619 žiadal višňovský farár (Trnové bolo vtedy filiálkou Višňového pri Žiline) na žilinskej kongregácii pre Trnovcov "Literas eleemosinarias" (odporúčajúci list na zbierky), aby mohli prestavať a ozdobiť rozváľaný kostol a dali preliať väčší zvon. Kanonická vizitácia z roku 1713 zase spomína, že kostol i zvonica boli veľmi poškodené za Tökölyho a neskôr Rákoczyho povstania a už hrozilo, že sa zrútia. Preto v posledných rokoch dal rosinský farár (Trnové sa ešte v prvej polovici 17. storočia stalo filiálkou Rosiny pri Žiline a zostalo ňou do júla 2003, kedy sa stalo samostatnou farnosťou sv. Cyrila a Metoda), obnoviť strechu kostola a dôkladne upevniť celú stavbu. Ľudové črty sa veľmi markantne prejavujú nielen v celkovej štruktúre kostola sv. Juraja, ale aj v jeho vnútornom zariadení. Steny interiéru sú obité doskami a vyzdobené schematickou ornamentikou v bielo-červeno-šedom prevedení. Kanonické vizitácie uvádzajú, že kostol bol viackrát vyrabovaný a tak boli nevyhnutné aj vnútorné opravy. Nápisy na hrubo tepaných okenných mrežiach "Anno Domini 1726" tiež dosvedčujú väčšiu renováciu interiéru. Do tohto obdobia vrcholného baroka možno datovať konečnú úpravu oltára sv. Juraja. Je to jednoloďová ľudová práca. Drevená menza má podobu maľovanej truhly. Na oltárnu dosku je pripojený mohutný akantový rám. V jednoduchých volutách akantového rámu sú vkomponované postavy svätíc a anjelov. Po stranách rámu sú kvety slnečnice. Plastika sv. Juraja, patróna kostola (pôvodne bol na oltári reliéf sv. Juraja), je vložená do rámu z vavrínového venca. Rám je zavŕšený svätožiarou, ktorú vo výške udržujú dvaja anjeli. V nástavci oltára je umiestnená ľudová baroková maľba Navštívenia Panny Márie. Pôvodne aj v nástavci bol reliéf a to Pána Ježiša. Kostol sv. Juraja má v interiéri až dve empory: okolo západnej a severnej steny, kde bol kedysi umiestnený barokový organ. Zachovala sa však len časť barokovej skrine organa. Gotický kostol sv. Juraja v Trnovom je pamätníkom stáročí poddanstva (Trnové až do zrušenia poddanstva prináležalo Lietavskému hradu a panstvu), je pamätníkom stáročí nepokojov, biedy a utrpenia. V tých dobách stál osamelý na okraji obce. Dnes v jeho blízkom okolí priamo rapídne pribúdajú nové a nové stavby. V posledných rokoch obec Trnové ako keby dostávala novú tvár. Pozdĺž trnovského potoka sa tiahnu dva dlhé rady vkusných murovaných domov. Zdroj: www.muzeum.sk