Poloha: Veľké Bukovce ležia v Nízkych Beskydách, na nive pri pravom brehu Chotčianky, v nadmorskej výške okolo 239 m. Zväčša je zalesnený , len v južnej časti je súvislý les s prevahou buka. História: Dnešná obec Bukovce vznikla zlúčením Veľkých a Malých Bukoviec v roku 1964. Obidve obce v starších dejinách boli začleňované tak do šarišskej stolice, ako aj zemplínskej stolice, nakoľko boli na pomedzí týchto stolíc. V roku 1379 kráľ Ľudovít I. potvrdil výmenu majetkov, podľa ktorej šľachtic Ákoš dal panstvo Stročín s dedinou Veľké Bukovce šľachticom Cudarovcom. Z obsahu listiny je zrejmé, že táto dedina jestvovala už pred rokom 1379. V písomnostiach zo 14. – 16. st. sa vyskytujú pod názvom Bukolcz. Názov má odvodený od slová buk, pravdepodobne tam rástol bukový les. Pomenovanie dediny prechádzalo historickým vývojom a v roku 1379 sa môžeme stretnuť s takými menami ako Bokoch, Bokovch alebo aj Bokwa. Z roku 1414 sa stretneme s menom Bwkolch. V roku 1773 Bukowcze, 1920 Šarišské Bukovce, v roku 1927 Veľké Bukovce. Vývoj osídlenia okolia vedie k názoru, že Bukovce založili usadlíci so šoltýsom na majetku panstva Stročín v polovici 14. storočia. Krátko po roku 1379 panstvo Stročín splynilo s panstvom Makovica. Bukovce boli jeho súčasťou. V 15. storočí tu zriadili mýtnicu a zaviedli vyberanie mýtnych poplatkov. V roku 1600 sídlo pozostávalo z 11 obývaných poddanských domov a 1 – 2 domov šoltýsov. Koncom 16. storočia boli Bukovce stredne veľkou dedinou, ale o polovicu menšou ako okolo roku 1427. Okrem rodín šoltýsov tu bývalo len poddanské obyvateľstvo. V roku 1742 postavili v chotári kláštor baziliánov, v roku 1782 prešiel do vlastníctva grécko – katolíckej kapituly. V dedine sa nachádzal aj mlyn. Pomimo Bukovského monastýra viedla medzinárodná strategická cesta zvaná Jozefínka, spájajúca Stropkov, Krajnú Poľanu a poľský Barvinek. Cesta bola súčasťou transkontinentálneho ťahu, spájajúceho Baltické a Stredozemné more. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, chovom dobytka, ktorý často predávali na okolitých trhoch, drevorubačstvom a pálením uhlia. Najčastejšie chodili bukovčania predávať svoje výrobky do Stropkova, kde zároveň bol aj soľný sklad. Obyvatelia aj v súčasnosti pracujú v poľnohospodárstve a časť v priemyselných podnikoch. Súčasnosť: Veľkosť katastra je 1100 ha. V obci je kultúrny dom a klub mladých, základná škola s materskou školou a školská jedáleň, počítačova a fyzikálna učebňa, dom smútku. Dominantnou stavbou dediny je kamenný kostol, ktorý ostal po bývalom zničenom kláštore v 50. rokoch. Na kopci vysokom 347 m, bola postavená kaplnka, pri ktorej neskôr postavili skromný príbytok pre pustovníka menom Arzén (Bosák), tak sa kaplnka do istej miery stala základom neskoršieho Bukoveckého kláštora. Východne od neho vznikol kamenný kostol. V I. sv. vojne bol kláštor zničený a následne boli ešte pokusy obnoviť kláštor a jeho poslanie 30. rokoch, avšak kláštor neobnovil už svoju dovtedajšiu bohatú činnosť. Poslednou kvapkou k úplnej likvidácii kláštora znamenali 50. roky nášho storočia, kedy bol kláštor úplne zničený. V súčasnosti tu stojí chrám Povýšenia sv. kríža a kaplnka zasvätená premeneniu Pána z roku 1742, kde sa pravidelne konajú púte. Nachádza sa 2 km od hlavnej cesty Stropkov – Medzilaborce, smer na Olšavku. Pri príležitosti blížiaceho sa jubilejného roku 2000 bol postavený 9. septembra 1999 na Bukovej Hore najväčší cyrilometodejský trojramenný gréckokatolícky kríž na svete. V obci sa nachádza PD Bukovce, zaoberajúce sa poľnohospodárskou výrobou, Predajňa potravín, predajňa LENA, predajňa DAPP. V obci je aj FYTOCENTRUM – pestovanie a výkup liečivých rastlín. Obec je členom Mikroregiónu Zelené Beskydy, Mikroregiónu Nízke Beskydy. Obec organizuje pravidelné spoločenské, športové a kultúrne podujatia - ples, karneval, turistický pochod Jozefínkou, oslavy dňa matiek, diskotéky, športový deň, futbalové zápasy a odpustové slávnosti. Obec spolupracuje s Poľskou republikou. Zdroj:http://www.stropkov.sk/bukovce/