Poloha: Breznica leží vo východnej časti doliny strednej Ondavy, v nadmorskej výške okolo 175 m. Prevláda orná pôda a lúky, nesúvislý les je iba v juhovýchodnej časti. História: Kráľ Ľudovít I. (1342 – 1382) daroval zemanom z Kozépnémety dedinu Kelču aj Breznicu. Z obsahu listiny je zrejmé, že Breznica jestvovala v polovici 14. storočia. V písomnostiach sa striedavo vyskytuje pod pôvodným slovenským názvom Breznica, alebo v maďarizovanej podobe. Zemepisná poloha Breznica, jej názov aj prvé správy o nej nepriamo dosvedčujú, že tamojšie sídlisko jestvovalo pred 14. storočím. Obec sa v listine z roku 1404 spomína ako Wrwzniche, v roku 1408 ako „Breza“. Od roku 1404 bola Breznica nepretržite aj v 17. storočí majetkovou súčasťou stropkovského panstva. Už v roku 1443 sa stropkovský kostol spomína ako dekanský kostol Vranovsko – stropkovského vice - arcidiakonátu (dekanátu), ku ktorému v tom čase patrilo 29 farských kostolov, medzi ktorými sa spomína aj farský kostol v „ Antiqua Breza“. V tom čase farnosť patrila do Jagerskej diecézy a ako farnosť sa spomína ešte aj v záznamoch z roku 1492. V tom čase tu stál drevený kostol, zasvätený mučeníkom sv. Kozmovi a Damianovi a pri ňom stála samostatná zvonica s jedným zvonom. Z popudu alebo súhlasu zemepánov sa do Breznice, prostredníctvom šoltýsa, prisťahovali nové poddanské domácnosti. V dôsledku toho všetci obyvatelia dediny od 14. – 15. storočia využívali zákupné , nemecké právo. Šoltýsi tam pôsobili aj v 16. storočí. Podľa zápisov v urbároch stropkovského panstva z druhej polovice 16. storočia tam vtedy hospodárili šoltýsi a roľnícke poddanské domácnosti. Breznica patrila k dedinám so slovenským obyvateľstvom. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných 26 poddanských domov a nepochybne aj dom šoltýsa. Breznica bola vtedy stredne veľkou dedinou. V prvej polovici 17. storočia poddanské domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. Okolo roku 1639 žila v Breznici iba jedna sedliacka domácnosť. V roku 1715 mala Breznica jedenásť a v roku 1720 iba sedem poddanských domácnosti. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, povozníctvom, pálením vápna a výrobou dreveného náradia. Poľnohospodársky ráz si obec zachovala až do súčasnosti. Súčasnosť: Veľkosť katastra je 993 ha. V obci je kultúrny dom, základná škola, materská škola a školská jedáleň, dom smútku a barokovo – klasicistický rímskokatolícky kostol svätého Jozefa z roku 1763. Nachádza sa tam aj klasicistická kaplnka. Rímskokatolícka farnosť bola znovu zriadená košickým arcibiskupom Alojzom Tkáčom dňa 1.7.1997. V obci sa nachádza Motorest FULIMEX–reštaurácia, EKOPRODUKT s.r.o. Breznica, zaoberajúce sa poľnohospodárskou výrobou, Potraviny JODO DODO a Potraviny A. Malačinová, Krčma u Dušana – pohostinstvo, Dolutovský – firma na výrobu sviečok. Zdroj:http://www.stropkov.sk/breznica/